Rodičia, ktorí ani raz nezažili boj o hračky, akoby ani neboli rodičmi. Vôbec pri tom nezáleží na tom, či vychovávate jedináčka alebo máte doma viacero detí. K sporu o hračky môže dôjsť aj na návšteve, v škôlke alebo na detskom ihrisku. Takéto šarvátky sú často sprevádzané krikom a plačom, a vtedy väčšinou zasahuje ruka rodiča. Ale je potrebné, aby naozaj zasiahla?
Deti, najmä batoľatá, spoznávajú svet okolo seba, pozorujú ho, hodnotia a v neposlednom rade sa stávajú viac samostatnými. Vedia sa dostať z jedného miesta v dome na druhé a majú niečo, čo je len ich - hračky. S pocitom vlastníctva však bezprostredne prichádza aj iná, menej príjemná skúsenosť, a to deľba o hračky. Takéto spory nie sú ničím nezvyčajným a jednoducho patria k detskému vývinu. Dá sa však zabrániť tomu, aby z vášho dieťatka vyrástol človek, ktorý nie je ochotný podeliť sa?
Pokúste sa pochopiť ho
Uvedomili ste si niekedy, že deti vo veku jedného až dvoch rokov prešli od narodenia hodný kus cesty, čo sa vývinu týka? Naučili sa chodiť, behať, dokonca skákať, zvládli jemnú motoriku a bez pomoci rodičov sa napapajú. Všetky tieto danosti idú ruka v ruke s pocitom nezávislosti a s uvedomením si toho, že ich činy majú isté dôsledky. Zo všetkého spomenutého sa rodiča tešia a s nadšením o tom rozprávajú známym, no obdobie batoľaťa má aj iné stránky. Ako rodič si musíte uvedomiť, že dieťa prechádza v tomto období veľkými zmenami a naučiť sa podeliť o hračky, ktoré doteraz patrili iba jemu, je súčasťou vývinu a nadobúdania sociálnych a komunikačných zručností.
Deti sú v tomto období mimoriadne citlivé a emotívne, všetko prežívajú naplno. Keď sa tešia, tešia sa najviac, ako to dokážu, no zároveň naplno smútia, zúria a hnevajú sa. Ako batoľatá si začnú uvedomovať svoju osobu, s ktorou zároveň prichádza aj čarovné slovíčko - moje. Vojna o hračky je v čase batolenia úplne prirodzená a súvisí práve s touto nadobudnutou skúsenosťou. Deti ešte nerozumejú konceptu požičaného a vráteného, preto sa cítia počas bitky o hračky ohrozené a bojujú tiež. Nenechajú si predsa vziať niečo, čo je len a len ich!
Vlastni, ale požičaj
Ak sa vaše dieťatko dostalo do sporu o hračku so súrodencom či kamarátom, citlivo mu celú situáciu okolo požičiavania hračiek vysvetlite. Pre deti je totiž nepochopiteľné, prečo by mali niekomu dať niečo, čo patrí do ich vlastníctva. Dieťa oboznámte s tým, že požičať hračku kamarátovi sa patrí, ale to predsa ešte neznamená, že tá hračka bude zrazu patriť niekomu inému. Aj keď sa s vláčikom bude chvíľu hrať Janko, hračka bude stále patriť Evičke. Je to len požičanie, nie zmena majiteľa.
Ešte predtým, ako sa váš drobec prvýkrát dostane do hračkového konfliktu, precvičujte si s ním takéto požičiavanie doma. Hrajte sa s deťmi a žiadajte ich o to, aby vám na chvíľu požičali svoju hračku. S požičaným “majetkom” sa chvíľu hrajte a po čase hračku dieťatku vráťte s čarovným slovíčkom ďakujem. Deľte sa tiež o zrmzlinu či kúsok raňajok. Rozprávajte deťom o tom, že požičiavanie hračiek je veľkorysé a láskavé a že raz si aj ono bude chcieť od niekoho požičať hračku. Každé dieťatko má predsa iné hračky a práve v tom je krása spoločného hrania.
Je moja a hotovo!
Aj napriek tomu, že deťom poviete o delení sa o hračky všetko, konfliktom sa jednoducho nevyhnete. Je prirodzené, že chcete zasiahnuť hneď pri prvých náznakoch šarvátky, ale dajte deťom šancu na to, aby si bitku vyriešili po svojom. Ak ani po chvíli krik a plač neustávajú, jemne zasiahnite. Povedzte deťom, že chápete, že o hračky sa podeliť nechcú, no takéto správanie má aj dôsledky. Stanovte v požičiavaní hračiek pravidlá, a ak si jedno dieťa požičia hračku, nech tak urobí aj druhé.
Samozrejme, deti sa počas týchto konfliktov chcú hrať s hračkou, ktorú práve nemôžu mať, a tu zasiahnite trochu radikálnejšie - vezmite deťom hračku, ktorá je príčinou konfliktov, avšak s citom a slušne a dajte ju niekam, kde si ju nemôžu vziať. Druhou možnosťou je deti rozdeliť a nechať ich, aby sa chvíľu hrali bez kamaráta. Až po tom, ako sa upokoja, sa môžu opäť vrátiť k spoločnej hre, avšak teraz už bez “konfliktnej” hračky. Ešte predtým, ako sa rozhodnete konflikt riešiť, sa detí opýtajte, prečo k takémuto boju vlastne došlo.
Pri riešení konfliktov medzi deťmi rodičia vstupujú na vojnovú pôdu a v mnohých prípadoch sa dostávajú do nebezpečnej situácie. Pravdou však je, že žiadna príručka pre rodičov nie je univerzálna a platí iba jedno - časté rozhovory s dieťatkom, ktoré z neho vychovajú človeka, na ktorého môžete byť právom hrdí.
