Šteklenie vyvoláva smiech, doslova vlny smiechu. Práve preto je v detstve také obľúbené. Veď kto by nechcel svoje dieťa vidieť šťastné a vysmiate? Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, či takáto forma vyvolaného smiechu vôbec prospieva? Vedci to urobili za vás a tu sú výsledky.
Spomínate si na svoje detstvo a na to, ako aj vás rodičia šteklili? Skúste si spomenúť aj na to, ako ste sa cítili. Milovali ste šteklenie preto, lebo ste sa smiali, alebo ste sa smiali preto, lebo ste tomu nevedeli zabrániť a chceli ste, aby rodičia prestali? Zdá sa, že šteklenie vyvoláva veľa otázok, preto sme sa rozhodli trochu vám túto “hru” priblížiť so všetkými pozitívami, ale aj negatívami.
Odvrátená stránka šteklenia
Vedeli ste, že šteklenie sa v minulosti využívalo ako technika týrania či mučenia? Šteklením totiž môže tyran obeti spôsobiť fyzickú bolesť proti ktorej sa šteklený človek nedokáže brániť. Už v časoch renesancie lekári poznali prípady šteklenia, ktoré viedli k smrti udusením. Samozrejme, všetky tieto prípady, ktoré sa skončili nešťastne, boli extrémne a je len veľmi málo pravdepodobné, že rodičia by dnes deti šteklili až do takéhoto vyvrcholenia. Niekedy je však ťažké nájsť hranicu medzi príjemným šteklením a šteklením, ktoré vyvoláva nepríjemné emócie, pretože každá forma šteklenia je sprevádzaná smiechom. A ten je predsa spôsobený šťastím, že?
Šteklenie ako prejav dominancie
Šteklenie síce vyvoláva smiech, ale zároveň je prejavom dominancie, a to celkom výrazným prejavom. Smiech dieťaťa, ktoré je šteklené rodičom, sa môže veľmi ľahko zmeniť na slzy, pretože dieťa si uvedomí, že nad sebou nemá žiadnu kontrolu a je úplne podriadené rodičovi. Predstavte si na chvíľu scénku šteklenia - nadriadený človek, teda ten, ktorý šteklí, je v drvivej väčšine prípadov nad človekom, ktorého šteklí. Leží na ňom alebo ho drží v akomsi zovretí, čo je prejav jasnej dominancie. Vedci z Univerzity v Michigane toto správanie prirovnávajú k zvieratám, ktoré sa v stave podriadenosti škeria, pričom tento výraz veľmi pripomína práve úsmev či smiech. Je jasné, že keď milujúci rodič pošteklí svoje dieťa, nerobí to so zlým úmyslom, ale z lásky, no pocit bezbranného dieťatka nemusí odpovedať tejto emócii.
Povedz stop… ak to dokážeš
Zrejme každý z nás v živote zažil situáciu, v ktorej nedokázal toho druhého v šteklení zastaviť. To je ďalší dôvod, prečo to so šteklením nepreháňať a vedieť, kedy prestať. Dieťa totiž už po pár minútach či dokonca sekundách môže stratiť kontrolu nad svojím vyjadrovaním, pričom strata kontroly pramení práve z nezadržateľného smiechu. Je naozaj náročné povedať stop štekleniu, keď sa človek smeje tak veľmi, že sa nemôže nadýchnuť a spočiatku šťastný smiech sa zmení na zúfalý. Bez toho, aby si to ten druhý, v tomto prípade dominantný, človek všimol. Ešte predtým, ako najbližšie začnete svoje deti štekliť, opýtajte sa ich, či je to pre ne príjemný zážitok a pozorne si počas šteklenia všímajte ich prejavy. Možno uvidíte, že v istom momente sa ich veselý smiech a radosť v očiach zmenia na niečo iné, menej príjemné, napríklad strach či nervozitu.
Nie je smiech ako smiech
Šteklenie je v podstate najrýchlejší spôsob, akým dieťatko rozosmiať. Kladiete si však aj vy otázku, prečo sa teda človek smeje, keď mu šteklenie nie je príjemné? Nuž, odpoveď je jednoduchá - nevieme tomu zabrániť. Smiech spôsobený šteklením nie je taký istý ako smiech spôsobený napríklad vtipom. Pri šteklení ide o nedobrovoľnú reakciu vyvolanú reflexom. Je tiež dokázané, že časté šteklenie v detstve proti vôli dieťatka môže vyvolať traumu, ktorú si so sebou váš drobec ponesie celý život. Sú deti, ktoré šteklenie milujú a užívajú si tieto momenty, no na druhej strane stoja deti, ktorým šteklenie spôsobuje bolesť, fyzickú aj psychickú. Mnohí ľudia majú v dôsledku šteklenia problém s dotykmi a blízkosťou partnera, pretože kdesi v hlave majú uloženú nepríjemnú spomienku z detstva.
Ešte stále máte pocit, že šteklenie je krásnym prejavom náklonnosti a lásky? Práve vaše dieťatko to môže vnímať inak. Opýtajte sa ho, či ho šteklenie naozaj baví a ak bude jeho odpoveď nie, rozosmejte ho radšej poriadnym vtipom či grimasou. Na vyčarenie detského smiechu netreba veľa a dokážete to aj bez šteklenia.
