Vedeli ste, že optimisti sa dožívajú oveľa vyššieho veku ako zvyšok zemskej populácie? Byť optimistom však neznamená iba dlho žiť. Ak sa vám podarí vychovať z dieťaťa šťastného človeka, čaká ho lepší zdravotný stav, ale aj zdravá psychika. Máme pre vás 6 tipov, vďaka ktorým aj vám bude po dome pobehovať malý optimista.
Na výchovu dieťaťa neexistuje žiadny dokonalý vzorec, no všetci rodičia sa riadia radami odborníkov, svojich rodičov, známych či vlastnou intuíciou. Deti, ktoré vidia pohár poloplný namiesto poloprázdneho to majú v živote jednoduchšie a aj výzvy prekonávajú s väčším sebavedomím. Chcete, aby bolo aj vaše dieťa spokojné a vysmiate ako slniečko? Čítajte ďalej.
Prestaňte sa sťažovať
Predstavte si situáciu v rannej zápche, kedy veziete deti do školy či do škôlky. Koľkokrát od vás drobci počujú nárek, že sa tam nikdy nedostanete včas? Alebo iný scenár - je sobota a vy viete, že pred sebou máte more domácich prác, k tomu pečenie koláča pre nedeľnú návštevu a čaká vás aj písanie úloh s deťmi. Zase nestíhate a deti sa vám navyše motajú pod nohami, tak sa iba sťažujete a okrikujete ich. Či sa vám to páči alebo nie, sústredenie na negatívne myšlienky je klasickým príkladom pesimizmu.
Čím viac sa však sťažujete, tým viac podobných myšlienok a vzorcov správania sa prenáša na vaše deti. Pokúste sa postupne chod myšlienok upraviť a pozerajte sa aj na nepríjemné veci trochu pozitívne. Možno stojíte v zápche a nestíhate doraziť do škôlky presne o ôsmej, ale to vám dáva priestor na viac času, ktorý môžete stráviť so svojimi deťmi. Každý večer pred spaním si s deťmi a partnerom povedzte, čo dobré a čo zlé sa vám počas dňa prihodilo a sústreďte sa na to dobré.
Menej je niekedy viac
Nadeliť deťom množstvo úloh od ustlania postele až po upratanie celej detskej izby, keď si medzitým majú umyť zuby a obliecť sa, je nereálne a popravde aj úplne neefektívne. Zamerajte sa pri zadeľovaní úloh iba na jednu, maximálne dve. Uvidíte, že deti nebudú frustrované z nesplnenia rodičovských prianí, práve naopak. Keď im dáte na starosť menej úloh, čím skôr sa vám prídu šťastné pochváliť, že to zvládli.
Vložte do detí trochu viac dôvery, za čo sa vám poďakujú a aj oni budú mať pocit, že rodičov nesklamali, ale spravili ich šťastnými. Ak chcete, aby vám deti pomáhali s domácimi prácami, premyslite si tiež, aké práce ktorému dieťaťu pripíšete. Dvojročné deti si môžu upratať hračky, trojročné už uložia špinavú bielizeň do práčky a päťročné vám pomôžu vyniesť smeti. Nepreceňujte svoje deti a správajte sa k nim aj v rámci domácich prác adekvátne ich veku.
Nenúťte ich, ale…
… dovoľte im niekedy zariskovať. Deti sa strápnenia a zlyhania neobávajú až tak veľmi ako rodičia, ktorí chcú, prirodzene, deti pred nepríjemnou skúsenosťou ochrániť. Deti sú skúšaniu nových vecí otvorené a rovnako rýchlo ako sa učia nové veci, si aj budujú priateľstvá. Ak sa však desia korčuľovania a ani za nič neprejdú chodníkom vysoko nad riekou, nenúťte ich, môže im to spôsobiť traumu. Všetok strach, ktorý dieťa zažíva, však väčšinou pramení zo zmýšľania rodiča. Pokúste sa preto trochu uvoľniť a dovoľte deťom ísť prespať ku kamarátov, vypravte ich na školský výlet bez vás ako dozoru a ak chcú, pustite ich na lezeckú stenu. Za to šťastie a radosť v detských očiach to naozaj stojí.
Dvakrát meraj, raz rež
Naučte deti zodpovednosti za svoje slová. Tie totiž môžu zraniť oveľa viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Koľkokrát sa vám stalo, že dieťa prišlo domov zo školy s plačom alebo s nepríjemnou skúsenosťou? Čas už späť nevrátite, ale naučte aspoň svoje deti reagovať na veci s nadhľadom. Ak majú potrebu okamžite niekomu odvrknúť, schlaďte ich a pekne im vysvetlite, že svoje slová si musia najprv premyslieť, až potom ich môžu vysloviť.
Povedal spolužiak vašej dcére, že má smiešne kučeravé vlasy alebo je vysoká ako žirafa? Namiesto výbuchu zlosti, plaču alebo žalovaniu môže zareagovať aj takto: “Tak poprvé, nie som až taká vysoká, aj ty ešte vyrastieš. A podruhé, nie je vôbec pekné povedať niečo také kamarátke.” Vo väčšine prípadov sa druhá strana ospravedlní a vaše dieťa bude mať zo svojho správania dobrý pocit.
Nepoddajte sa neúspechu
Neúspech v škole môže zabolieť, najmä ak je váš malý nešťastník v prvom ročníku a za spolužiakmi v nejakom predmete či športe zaostáva. Vysvetlite mu, že každý raz nejako začínal a aj mnohí spolužiaci sú na tom rovnako. Pripomeňte mu, ako sa trápil s čítaním a bál sa, že sa to nikdy nenaučí, no teraz mu do ide ako po masle. Priznajte si pred deťmi aj svoje vlastné zlyhania, pohrabte sa trochu v minulosti a pripustite, že ani vám matematika nešla spočiatku až tak dobre, ale že čoskoro to bude lepšie. Povzbudzujte deti tak často, ako sa to len dá a buďte im oporou. Neúspechy neodmeňujte krikom, ale láskavým pohladením a rozhovorom.
Neprikrášľujte realitu
Presťahovali ste sa do nového mesta, takže váš drobec musel zmeniť školu? Je dosť možné, že váš usilovný žiak príde po prvom dni zo školy domov a posťažuje sa, že nemá žiadnych kamarátov. Neživte v ňom falošnú nádej a nehovorte mu, že aj v bývalej škole mal veľa kamarátov, takže si určite nájde nejakých aj tu. Optimizmus je totižto skôr o realistickom myslení, ako o tom optimistickom a čím viac nádejí do dieťaťa vkladáte, tým skôr sa môže sklamať.
Pripravte preto svoje deti na realitu sveta, vďaka čomu sa naučia čeliť rôznym problémom. Nechovajte ich ako vo vatičke len preto, že ich chcete ochrániť pred nástrahami sveta. Synovi či dcére vysvetlite, že je náročné presťahovať sa na nové miesto a začať odznova a že veci si vyžadujú trochu viac času. Dieťa také vysvetlenie pochopí a po čase vás samo poprosí, aby ste ho zaviezli na ihrisko, kde môže spoznať nových kamarátov.
Určite aj vy vo svojom okolí poznáte ľudí, ktorí sú stále dobre naladení a život im vychádza. Postarajte sa o to, aby aj vaše deti mali šťastné detstvo a krásny život plný optimistických myšlienok.
